Voda ubehla ako týždeň, v ktorom sa vyliahnutá sliepka podobala vajcu do poslednej škrupinky. Ťažké dni sprevádzali moje kroky kvázi slobodného rozhodovania, slobodného konania a podobných slobodných veci, kde každý ma nejaké právo ale milión povinnosti. Dnes ráno som zabila prasiatko a vybrala posledné úspory, nech mi len tak neležia niekde v bruchu, nach sa mi radšej pasú na pulte obchodíka, kde predajca môjho nákupu mi povedal, že ak si dokúpim niečo za dvanásť korún, tak môj nákup bude mať dvojtisícovú hodnotu, a ja získam fľašu vína zdarma. Ako častý konzument vína ma to potešilo, a hneď som prihodila do košíka prvé, čo mi prišlo pod ruku. Pokladník sa na mňa šibalský usmial a posmešne dodal: „Dobrý výber, aj to víno vám bude viacej chutiť.“ Pozerám na neho, čo to melie a v tom som si uvedomila, že som prihodila krabičku prezervatívov, a hneď mi bolo jasné kam smeruje pokladníkova fantázia. Usmiala som sa na neho a snažila som sa čo najrýchlejšie spakovať z obchodu, naložila som nákup do auta, a ponáhľala som sa čo najrýchlejšie domov bez porušenia cestných pravidiel. Tisíc hrmených s hormónmi, keď vám kondóm oči i myseľ dráždi. Koho zohnať tak narýchlo? A treba mi na to niekoho? Kričím: „Hormóny STOOOP!“
Sedím za stolom, pred sebou víno s prezervatívom, v pravej ruke mobil na privolanie objektu túžby. Cítim sa ako kamarátka Tina, ktorá zistila že je lezbička, ktorej zrazu boli všetky prezervatívy na nič. Samota alebo spoločnosť?
Komentáre
samota...:)