TaraTamara

Asi dva roky dozadu sa u nás začala veľká rekonštrukcia domu, v ktorom bývala ešte aj moja babička a z toho logický vyplýva, že náš domček potreboval obnovu. Medzi prvé kroky sme zaradili aj opravu strechy, ktorá už síce bolo opravovaná, ale otcovi sa nepáčila, teda nikomu.  Strecha bola plocha - typická komunistická architektúra. Vyliezť na ňu sa dalo železným rebríkom pripevnenom na zadnej stene domu.  A práve preto, že bola tak ľahko dostupná ma vždy fascinovala.

Jeden letný večer v čase, keď už bola hviezdna obloha a nikto nebol doma, som ako 11ročná alebo 12ročná (už si presne nepamätám, možno som mala aj viacej alebo menej) vstúpila na  plochu strechu. Vtedy sa mi snívali krásne sny, že som lietala a  keď sa ma niekto chytil ruky, letel so mnou. Moje sny boli možno ovplyvnené seriálom „ Spadla z oblakov“ alebo to bol prejav mojej duše...možnosti je veľa. Keď som  stála na tej streche bolo mi príjemne a tak som z ničoho nič dvihla ruky, pozerala sa na hviezdy a začala som sa točiť. Neviem ako dlho som to robila, ale viem, že som sa cítila ako letec bez lietadla vo vzduchu. Padla som na zem, teda na tu strechu, zatvorila oči a mne sa príjemne otáčal svet. Cítila som sa ako maličká uprostred niečoho väčšieho ako ja.

Neskôr som zistila, že točenie hlavy vyvoláva aj alkohol, síce je to troška iný pocit, ale teraz som už na také veci „veľká“ (a teraz myslím aj na alkohol, aj na tú strechu). Rozhodla som sa, že svoj sen o lietaní si splním a v najbližšej dobe sa chystám skočiť padákom.