V izbe sedel chlapček. Tváril sa dosť podozrivo, pretože v ruke držal štetec a pred sebou mal stojan s čistučkým plátnom. Stojan bol veľmi vysoký na to, aby mohol chlapček niečo namaľovať. Stál tam so štetcom v ruke a usmieval sa. Bolo cítiť, že je spokojný a šťastný. Jeho pohľad osvetľoval izbu na červeno. Po chvíľke pozorovania chlapca som sa ho chcela spýtať prečo to robí. Teda prečo nerobí nič, prečo nemaľuje. Už som si otvárala ústa, keď v tom z neosvetlenej časti izby vyšlo dievčatko. Bola nádherná s modrými očičkami a žltými vláskami. Upreným pohľadom sa blížila k chlapcovi. Zastala pred ním a stále si navzájom pozerali do očí. Zvláštna atmosféra nastala, atmosféra pred niečím veľkým a pekným. Dievčatko a chlapec sa objali a chytili za ruky. Okolo nich sa vytvorila žiara. Ta žiara ma omámila a vyvolala vo mne neskutočný pocit blaha, nehy, pokoja a lásky. Ty dvaja maličký sa milovali a štetec v chlapcovej ruke sa pohol a začal maľovať.
Bol to ten najkrajší obraz aký som kedy videla....obraz šťastia.
Komentáre