TaraTamara

Ahojte. Prišiel som dnes, lebo v obývačke robili poriadok. Ale našťastie som im unikol. Boli strašne dotieravý, tak som si zbalil pavučinu, a pritiahol som sa sem po osemnožky. Volám sa Meta menardi, a pochádzam z famílie Tetragnathidae.  Tá čo tu bola pri počítači odišla a nechala ho zapnutý. Visel som a oddychoval, keď tu zrazu ma napadlo, že skúsim s  vámi niečo popísať. Nie som človek a preto mam menší problém, že o čom mám rozpravať. Určite vás nebude zaujímať ako som prišiel na svet, ani to ako som sa dostal k podomovej výrobe pavučin. Ale za to vám môžem rozprávať príbehy  o vás- ľuďoch.

Na začiatok kratučký príbeh. Ešte kým som býval u mami  v rohu kuchyne na jednej malinkej fare som sa stal svedkom jednej dramatickej scény.  Do kuchyne vbehla Hanka. Robí gazdinu na fare. Strašne plakala: "Prečo?" Na to vošiel farárko a povedal:" Nemôžem, dal som sľub." Hanka sa ešte viac rozplakala a ž som myslel, že nám premočí všetky pavučiny pod stoličkou,na ktorej sedela.

"Milujem ťa"

"Ale ja nemôžem, prisahal som."

Nakoniec Hanka odišla. Fararko zostal sám. Sadol si na zem, pozrela so slzami v očiach do stropu a povedal: "Aj ja ťa milujem."

Vy  ľudia ste zvláštni. Nechate sa viesť nejakými predpismi a nariadeniami. a láska vám preteká pomedzi prsty. Juj už ide späť, tak ja bežím, a na buduce vám poviem ďalší príbeh o vás ....